polárna žiara (všeobecne)

Svetelný jav, ktorý sa vyskytuje v hornej atmosfére vo výškach nad 100 km a ktorý sa bežne pozoruje v polárnych oblastiach. Je výsledkom interakcie slnečného vetra s atmosférou Zeme. Časť tohto toku highly energetických elektrických častíc vyžarujúcich zo slnka do všetkých smerov je zachytená výkonným magnetickým poľom Zeme, ktoré funguje ako ochranný štít a odkláňa ho smerom k dvom magnetickým pólom. Bombardovanie častíc na plynné molekuly prítomné v hornej atmosfére má za následok vyžarovanie svetla pri rôznych vlnových dĺžkach (rôzne farby) a v dôsledku toho tvorbu polárnych žiari. Ich odtiene závisia od typu bombardovaných molekúl. Molekuly kyslíka tvoria zeleno sfarbené polárne žiari; dusík produkuje žiaru v červených, ružových a fialových tónoch, zatiaľ čo menej častá modrá farba pochádza z molekúl vodíka umiestnených veľmi vysoko v atmosfére. V závislosti od pologule Zeme, kde sa tvoria, máme aurora borealis (severná pologuľa) a aurora australis (južná pologuľa). Veľké geomagnetické búrky spôsobené v magnetosfére Zeme príchodom slnečného vetra intenzívnejšieho ako normálne majú za následok väčšie polárne žiari, ktoré možno pozorovať v nižších zemepisných šírkach ako zvyčajne. Aurora borealis sú známe aj ako severné svetlá a okolo nich existuje mnoho légend. V niektorých severských kultúrach sa myslelo, že sú to duše mŕtvych, ktoré bývali nad atmosférou a tancovali so zapálenými fakľami, aby sprevádzali kroky nových duchov.