dusík
Hlavná zložka plynnej zmesi tvoriacej vzduch, prítomná v ňom vo svojej molekulárnej forme (N2). Je zďaleka najhojnejším prvkom v atmosfére Zeme, pričom zaberá 78,084 % jej objemu. Je to bezfarebný, bez zápachu, bez chuti a inertný plyn, základný pre život na Zemi vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú hrá v biologických procesoch. Takzvaný dusíkový cyklus je zodpovedný za reguláciu výmen tohto atmosférického plynu so živými bytosťami. Keďže nejde o chemicky reaktívny plyn, cyklus je možný len vďaka úlohe, ktorú hrajú určité baktérie schopné syntetizovať dusíkaté zlúčeniny z dusíka, ktorý odoberajú zo vzduchu, čo dáva vznik procesu známemu ako fixácia dusíka. Škótsky chemik, lekár a botanik Daniel Rutherford (1749-1819) bol prvý, kto odhalil existenciu tohto plynu v roku 1772. Nazval ho "flogistonovaný vzduch" v odkaze na flogiston; látku, o ktorej sa v tom čase predpokladalo, že je zodpovedná za horľavosť vecí. Neskoršie francúzsky chemik Antoine-Laurent de Lavoisier (1743-1794) naň odkazoval ako na azote, termín odvodený z gréckeho slova ζωή (život), ktorému predchádza záporná predpona (písmeno "a" - alfa v gréckej abecede), a znamená "bez života" alebo inertný, čo je hlavná charakteristika dusíka.