Severoatlantická oscilácia

Známa medzinárodne pod skratkou NAO (North Atlantic Oscillation) a prvýkrát identifikovaná v roku 1924 britským meteorológom Sirom Gilbertom Thomasom Walkerom (1868-1958), pozostáva z veľkoškálovej fluktuácie vzduchovej hmoty umiestnenej medzi oblasťou Islandu a oblasťou Azor, oboma v Severnom Atlantiku. Táto prirodzená oscilácia určuje vo veľkej miere variabilitu prítomnú v atmosférickej cirkulácii nad Európou, hlavne v zime. Jej oblasť vplyvu nie je obmedzená len na európsky kontinent, sahajúc od Severnej Ameriky po severnú Áziu, takže hrá dôležitú úlohu v správaní klímy na celej Severnej pologuli. Rôzne znamienko a rozsah, ktoré NAO môže nadobúdať, sa vypočítava pomocou štandardizovaného numerického indexu (NAO index), definovaného ako rozdiel v prízemnom atmosférickom tlaku medzi dvoma meteostanicami umiestnenými v uvedenom poradí v Severnom Atlantiku, kde dominuje subtropický vysoký tlak, a v oblasti nízkeho tlaku na Islande. Pôvodne sa na jeho výpočet vybrali stanice Ponta Delgada na Azorských ostrovoch (Portugalsko) a Stykkishólmur (Island). Postupom času klimatológovia začali používať aj iné referenčné stanice, ako Rejkjavík, Lisabon alebo Gibraltár. Výpočet indexu NAO pre každý rok umožňuje poznať, či je oscilácia kladná (NAO+) alebo záporná (NAO-), v závislosti od toho, či je jej hodnota väčšia ako +1 alebo menšia ako –1. Ak hodnota klesne medzi –1 a +1, máme neutrálne podmienky. V kladnej fáze Azorská tlaková výš vykazuje vyššie hodnoty tlaku ako zvyčajne, čo favorizuje blokovacie situácie. V zápornej fáze je spomínaná tlaková výš oslabenejšia, čo umožňuje prechod vlakov tlakových níží - so spojenými veternými búrkami - cez nižšie zemepisné šírky.