penitentes (kajúcniky)

Skrátený spôsob označenia kajúcnych snehov. Tento názov sa dáva nápadným ihlanom kompaktného snehu veľmi premenlivej výšky (od niekoľkých centimetrov až po 4 až 5 metrov), na ktoré sa snehová pokrývka vystavená veľmi osobitným a extrémnym meteorologickým podmienkam nakoniec premení. Za takýto zvrátený názov vďačia podobnosti, ktorú nesú s procesiou kajúcnikov vo Veľkom týždni, z ktorých každý je oblečený do svojej špicatej kapucne. Boli zdokumentované vo vysokohorských oblastiach rôznych horských pásiem po celom svete, pričom sa najčastejšie tvoria v púštnej, horskej oblasti Centrálnych Ánd v Argentíne a Čile, zvyčajne nad 4000 m nad morom. V Španielsku sa občas tvoria tak v Pyrenejách, ako aj na Pico de Teide. Tieto ľadové ihly sú výsledkom straty snehu topením a sublimáciou. Vo spomínanej andskej oblasti je prostredie okrem toho, že je ľadové, tak extrémne suché, že povrchový sneh sa začína odparovať, čo tvorí dutiny v snehovej pokrývke. Ako sa tieto medzery postupne zväčšujú, slnečný faktor sa stáva relevantným (rozdielna insolácia medzi slnečnými a zatienenými oblasťami), čo zrýchľuje proces straty snehu, čím progresívne perforuje vrstvu až do vyvrcholenia v tvorbe tohto druhu ľadových stalagmitov. Prvá vedecká referencia na penitentes je od anglického prírodovedca Charlesa Darwina (1809-1882), ktorý na ne narazil pri expedícii cez andskú oblasť 22. marca 1835. Francúzsky glaciológ pôsobiaci v Čile Louis Lliboutry (1922-2007) bol prvý, kto uspokojivo vysvetlil, ako sa tvoria.