bleskozvod

Zariadenie, ktoré chráni budovu pred zásahom blesku, čím chráni fyzickú integritu ľudí, ktorí ju obývajú. Bleskozvody sa umiestňujú aj na lode a najrôznejšie typy inštalácií (antény, stožiare elektrického vedenia, veterné turbíny...). Najbežnejší zo všetkých je založený na hrotovom výbojovom efekte a je známy aj ako Franklinov bleskozvod na počesť svojho vynálezcu: všestranne talentovaného Benjamina Franklina (1706-1790). Vďaka svojmu slávnemu šarkanovému experimentu vykonanému vo Filadelfii (USA) 15. júna 1752 dokázal, že bleskové výboje sú elektrické výboje. Nasledujúci rok (1753) vynašiel toto zariadenie. Konvenčný bleskozvod sa umiestňuje na najvyšší bod budov a pozostáva z jednej alebo viacerých kovových tyčí z pozinkovanej ocele zakončených volfrámovým hrotom, odolným voči vysokým teplotám generovaným pri zásahu bleskom. Ionizácia vzduchu na tomto hrote otvára dráhu pre blesk prichádzajúci z búrkových mrakov. Druhý koniec je spojený so zemou cez kovové vodiče s nízkym odporom. Týmto spôsobom, keď blesk zasiahne tyč, je rýchlo prenesený do zeme, čo zabraňuje výboju spôsobiť škodu na štruktúre budovy. Niektoré bleskozvody - tiež založené na hrotovom výbojovom efekte - sú korunované akýmsi kruhom obsahujúcim malé množstvo rádioaktívneho izotopu, ktorého účelom je ďalej ionizovať vzduch okolo zariadenia. Existujú aj mriežkové bleskozvody - založené na fyzikálnom princípe Faradayovej klietky -, pozostávajúce z uzemnenej kovovej mriežky pokrývajúcej budovy úplne. Moderná budova s kovovou štruktúrou spĺňa tú istú funkciu, a preto sa pravdepodobnosť, že blesk prenikne do nej a spôsobí škodu vo vnútri, znižuje prakticky na nulu.