ozón
Stopový plyn prítomný v atmosfére, ktorého najvyššie koncentrácie sa dosahujú medzi 20 a 25 kilometrami výšky (stratosférický ozón) a tiež v mestských a priemyselných oblastiach (troposférický ozón). Hovorovo sa hovorí o "dobrom" a "zlom" ozóne v uvedenom poradí kvôli úlohe - prospešnej alebo škodlivej -, ktorú hrá. Molekula ozónu je trojatómová forma kyslíka. Je výsledkom spojenia molekuly kyslíka s voľným atómom rovnakého prvku. Jeho chemický vzorec je O3 a medzi jeho charakteristikami vyniká jeho modrá farba a intenzívny kovový zápach, ktorý sa vníma veľmi jasne, keď nastane búrka so silnou bleskovou aktivitou. Bleskové výboje na svojej dráhe vzduchom disociujú molekuly kyslíka, čím zanechávajú voľné atómy tohto prvku, ktoré pri spojení s inými nedisociovanými molekulami tvoria ozón. Táto vlastnosť je dôvodom jeho názvu, keďže má svoj pôvod v gréckom terme ὂζειν (ozein ), čo znamená voňať/páchnuť. V troposfére okrem toho, že vzniká spontánne, je sekundárnou znečisťujúcou látkou generovanou fotochemickými reakciami, v ktorých sa NOx a VOC (tekavé organické zlúčeniny) kombinujú s kyslíkom. Pri vysokých koncentráciách je škodlivý pre zdravie, pričom je silným oxidovadlom a funguje aj ako skleníkový plyn. Stratosférický ozón, umiestnený hlavne v ozonosfére, hrá dôležitú úlohu v radiačnej bilancii stratosféry vďaka svojej veľkej kapacite absorbovať ultrafialové žiarenie prichádzajúce zo slnka. Tvorí akýsi štít zabraňujúci najviac energetickej a smrteľnej frakcii tohto žiarenia (typy B a C) dosiahnuť zemský povrch, čo umožňuje život na Zemi.