atmosféra

Plynné obalenie obklopujúce zemský (pevný a kvapalný) povrch. Definíciu možno zovšeobecniť na akékoľvek nebeské teleso, ale v tejto položke budeme odkazovať len na zemskú atmosféru, zvyčajne nazývanú jednoducho "atmosféra". Tvorí jeden z piatich podsystémov tvoriacich klimatický systém. Vzduch, ktorý ju tvorí, je rozdelený do vrstiev, ktorých počet sa mení v závislosti od uvažovaného kritéria. Na základe vertikálneho teplotného profilu sa atmosféra delí na päť dobre definovaných vrstiev (troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra a exosféra), v ktorých striedavo dochádza k tepelným vzostupom a poklesom. Toto je atmosférické rozdelenie, ktoré prevláda, hoci rovnako platne možno stanoviť aj iné doplňujúce rozdelenia v závislosti od chemického zloženia alebo elektronickej štruktúry. Hoci niektorí autori stanovujú hornú hranicu atmosféry v určitej výške, takáto hranica nemá fyzikálny význam, keďže hranica s vesmírom je difúzna. Hustota vzduchu s výstupom progresívne klesá bez toho, aby bolo možné tvrdiť, že od určitej hladiny ďalej sa rovná nule. Kým na aeronautické účely je hranica medzi atmosférou a vonkajším vesmírom stanovená na 100 kilometrov výšky - takzvaná Kármánova línia -, v meteorológii je najbežnejšie umiestniť túto hranicu 300 kilometrov nad našimi hlavami. Väčšina hmoty atmosféry je koncentrovaná v jej nižšej časti, kde hustota vzduchu s výškou veľmi prudko klesá. Približne polovica tejto hmoty sa nachádza v prvých piatich kilometroch atmosféry a 99 % v prvých tridsiatich. Odtiaľ nahor je vzduch highly zriedený.