ľadovňa

Jama hlboká niekoľko metrov vyhĺbená do zeme, so zadržiavacími múrmi z kameňa alebo tehál a uzavretá na vrchu murovanou klenbou, určená na skladovanie a uchovávanie snehu, aby bol k dispozícii ľad (zhutnený sneh) počas mesiacov roka, kedy sa sneh nahromadený na zemi topí. Najstaršie historické odkazy na tento typ stavby siahajú do Mezopotámie a starovekého Egypta, pred nejakými 3000 rokmi. Gréci a Rimania tiež využívali ľad uskladnený v jamách, pričom ho používali na terapeutické účely a na chladenie nápojov v lete. Počas malej doby ľadovej (LIA) komerčná aktivita spojená so snehom dosiahla svoj vrchol, pričom od 14. storočia sa postavilo mnoho jám. Do konca 19. storočia sa začal pokles, keďže koniec LIA sa zhodoval s vynálezom chladiacich strojov a výrobou umelého ľadu. Ľadovňa je známa aj pod inými názvami ako cava, nevera alebo umelý nevero. Hoci sa ich dizajn líši od jednej k druhej, všetky majú malé prístupové dvere, ktoré vedú k úzkemu vnútornému bočnému schodisku, ktorým sa dá zostúpiť na dno alebo na úroveň dosiahnutú snehom uskladneným vo vnútri. Keď v oblasti, kde sa jama nachádzala, došlo k silnému sneženiu, uviedol sa do pohybu systém zapájajúci niekoľko sto ľudí, ktorí sa koordinovaným spôsobom ujali prepravy veľkých množstiev snehu - nesených na chrbte - ku vchodu do jamy a po dosiahnutí miesta ho hodili dovnútra. Vo vnútri ho niekoľko pracovníkov vhodne pílilo a zhutňovalo. Po prejdení zimy sa vykonala opačná operácia: zber ľadu, ktorý sa po rozrezaní na bloky prepravoval na muloch do blízkych populačných centier, kde sa predával a distribuoval. Mnohé z týchto jám stále stoja, pričom niektoré z nich boli zrenovované.