fénový efekt

Thermodynamický jav, ktorý dáva vznik veľmi teplému, suchému a turbulentnému vetru, výsledok adiabatického ohrevu, ktorému podlieha vzduchová hmota po prejdení horského pásma a zostupe na záveterné strane, z vrcholov hôr na dno údolí, kde sa efekt pociťuje najprudšie. Vzduch je pôvodne vlhký a jeho teplota je značne nižšia ako tá, ktorú nakoniec má po prejdení horskej prekážky. Na jej náveterné strane je vzduch nútený stúpať, pričom sa postupne ochladzuje a stráca väčšinu svojho obsahu vodnej pary v hornom úseku hory v dôsledku tvorby mrakov a orografických zrážok. Pri tomto výstupe je rýchlosť ochladzovania vzduchu väčšia ako rýchlosť ohrevu, ktorý zažíva prostredníctvom adiabatického stlačenia, keď sa rúti nadol po svahu na záveterné strane. Výsledkom je prehriaty, suchý vietor, ktorý spôsobuje pozoruhodný nárast teploty v oblastiach, kde prerazí, pričom tak robí navyše náhle a prudko, s násilnými nárazmi. Slovo foehn je variantom nemeckého termínu föhn, s pôvodom v latinskom slove favonius, čo je názov daný v rímskej mytológii jemnému západnému vetru. Fénový efekt sa začal študovať v Švajčiarsku, kde k epizódam vysokých teplôt dochádza periodicky v dôsledku opísaného javu, dokonca aj uprostred zimy, za veterného režimu (pôvodne studeného) zo severu. Fénový efekt nadobúda osobitnú relevantnosť na tých miestach vo svete, kde sú horské pásma usporiadané kolmo na dominantné prúdenie.