troposféra

Spodná vrstva atmosféry, sahajúca od zemského povrchu - s ktorým je v kontakte - až po tropopauzu, umiestnenú okolo 11 km výšky v stredných zemepisných šírkach, hoci jej hrúbka sa mení v závislosti od meteorologických podmienok a zemepisnej šírky. Vo vnútri nej teplota klesá pomerne pravidelne s nadmorskou výškou rýchlosťou 6,5 °C/km (teoretická hodnota pre štandardnú atmosféru), hoci v niektorých úsekoch predstavuje inverzie, kde sa toto správanie obráti. Troposféra obsahuje približne 80 % celkovej hmoty atmosféry a 99 % všetkej vodnej pary. Atmosférický tlak, podobne ako teplota, klesá pri výstupe cez ňu a robí tak navyše veľmi rýchlo (exponenciálny pokles). V výške asi 5 km je tlak približne polovičný v porovnaní s úrovňou mora. Odtiaľ nahor nedostatok kyslíka sťažuje dýchanie. Väčšina meteorologických javov sa vyskytuje v troposfére (dážď, búrky, fronty, cyklóny...), pričom vertikálne vzdušné pohyby prebiehajú hlavne spojené s konvekciou (ohrev zeme) a orografickým vynútením. Kmitanie vzduchu, jeho neustály pohyb je jedným z hlavných znakov tejto vrstvy, ktorej názov navrhol v roku 1909 francúzsky meteorológ Léon P. Teisserenc de Bort (1855-1913) presne v odkaze na jej premenlivú povahu. Slovo "troposféra" vzniká spojením gréckych termínov τροπος (tropos), čo znamená otáčanie, a σϕαιρα (sphaira), guľa.