tryskové prúdenie (jet stream)

Intenzívny, úzky vzdušný prúd, ktorý prúdi pozdĺž takmer horizontálnej osi v blízkosti tropopauzy. Vo svojej centrálnej časti dosahuje maximálnu rýchlosť vetra, nikdy nie pod 110 km/h a často presahujúcu 200 km/h. Tryskové prúdenia môžu dosiahnuť dĺžku niekoľko tisíc kilometrov a zvyčajne nadobúdajú sínusoidný tvar. Ich šírka je niekoľko sto kilometrov a ich hrúbka niekoľko kilometrov. Okolo ich jadra existuje silný horizontálny a vertikálny strih vetra, ktorý generuje oblasti silnej turbulencie. Komerčné lietadlá dokážu ušetriať palivo a skrátiť trvanie svojich ciest letom so zadným vetrom v jadre tryskového prúdenia. Jediné opatrenie, ktoré piloti musia urobiť, je preniknúť do tejto centrálnej časti a vyhnúť sa prechodu cez periférne zóny, kde je turbulencia nebezpečná. Na tento účel sa denne zostavujú mapy s veľmi presnými informáciami o polohe a výške, ktoré sa očakáva, že rôzne tryskové prúdenia na trase zaberú. Ich poloha a orientácia sa menia z jedného dňa na druhý. Príležitostne vzniká jeden z týchto prúdov nižšie v atmosfére (nízkohladinové tryskové prúdenie). Na Zemi existuje päť hlavných tryskových prúdení. Vzhľadom na guľovú symetriu našej planéty existuje v každej zemskej pologuli polárne tryskové prúdenie a subtropické (obe západné), zatiaľ čo na rovníku prúdi východné tryskové prúdenie. V Arktíde aj v Antarktíde niekedy vznikajú takzvané stratosférické tryskové prúdenia. Tryskové prúdenia objavil japonský meteorológ Wasaburo Oishi (1874-1950) v roku 1926, hoci prvá vedecká referencia je neskoršia; od nemeckého meteorológa Heinricha Seilkopfa (1895-1968), ktorý v roku 1939 použil výraz strahlströmung ("tryskové prúdenie") na ich označenie.