zrážkomer / dažďomer
Meteorologický prístroj používaný na meranie množstva spadnutých zrážok na mieste za dané časové obdobie. Ten, ktorý sa používa na meteorologických hvezdárňach, je schválený Svetovou meteorologickou organizáciou (WMO) a je Hellmannovho typu, pomenovaný na počesť nemeckého meteorológa Gustava J. G. Hellmanna (1854-1939), ktorému vďačíme za jeho vynález (v roku 1886). Prvé nádoby postavené ad hoc na zachytávanie dažďovej vody a vedenie záznamov o nej sa používali v starovekom Grécku a siahajú nejakých 2500 rokov do minulosti. Označená nádoba používaná na rovnaký účel je zdokumentovaná aj v Indii okolo 4. storočia pred n. l. Plánovanie poľnohospodárskych úloh bolo tým, čo podnietilo vynález týchto raných zrážkomerov, ako bol aj ten, ktorý sa objavil v Kórei v roku 1441 v dobe kráľa Sejonga Veľkého (1418-1450). Známy ako cheugugi, pozostával z kovovej nádoby štandardizovaných rozmerov, z ktorej sa vyrobili presné repliky a distribuovali sa každému provinčnému guvernérovi, čo umožnilo vedenie záznamov o zrážkach v celej tejto krajine. V roku 1639 taliansky fyzik Benedetto Castelli (1578-1643) - žiak Galilea - vyrobil jednoduchú stupňovitú sklenenú nádobu používanú na zachytávanie dažďovej vody, ktorá slúžila aj ako dažďomerný zapisovač. Hoci vynález prvého zrážkomera v histórii (ako riadne vedeckého prístroja) sa zvyčajne pripisuje anglickému architektovi Christopherovi Wrenovi (1632-1723), táto pocta patrí Castellimu, keďže to, čo Wren vynašiel - v roku 1662 -, bol prvý preklápací zrážkomerný zapisovač. Bol to zrážkomer s preklápacími miskami, ktorý obsahoval mechanický systém, ktorý umožňoval peru s atramentom kresliť na stupňovitý papier nepretržitý záznam spadnutého dažďa. Až koncom 19. storočia bol problém spoľahlivého merania zrážok vyriešený, keďže rôzne zrážkomery navrhnuté do tej doby nedokázali prekonať všetky ťažkosti spojené s meraním tejto premennej; hlavne stratu časti zrážkovej vody odparovaním. Zrážkomer vynájdený Hellmannom úspešne prešiel testami kontroly kvality. Jeho funkčnosť sa zhoduje s jeho odolnosťou voči nepriaznivému počasiu. Zvonka je prístroj valcom z pozinkovaného plechu tvoreným dvoma kusmi, ktoré do seba zapadajú, jeden na druhom. Horný je otvorený a tvorí ústie zrážkomera. V tých, ktoré schválila WMO, je jeho povrchová plocha 200 cm2. Od tohto otvoru vedie lievik nadol, cez ktorý prechádza voda z dažďa, snehu alebo krupobitia, končiaci v nádobe umiestnenej vo vnútri spodného kusa. Na vykonanie pozorovania sa dve valcové nádoby oddelia, spomínaná nádoba sa vyberie zo spodnej a - v prípade, že počas času uplynulého od predchádzajúceho pozorovania boli zrážky - zachytená voda sa naleje do vhodne stupňovitého odmerného valca. Jeho odčítanie priamo poskytuje milimetre výšky vodného filmu, ktorý zrážky zanechali, za predpokladu, že sa rozprestrú po nepriepustnom povrchu a nedochádza k odparovaniu. Tieto milimetre sú ekvivalentné litrom na meter štvorcový.