teplomer

Meteorologický prístroj, ktorý meria teplotu vzduchu. Existujú rôzne typy, pričom všetky sú založené na variácii niektorej fyzikálnej vlastnosti vykazovanej určitými látkami v tepelnej rovnováhe so vzduchom, keď sa mení thermodynamic stav vzduchu. Tradičné teplomery obsahujú kvapalinu (ortuť alebo alkohol) vo vnútri sklenenej kapilárnej trubice spojenej s malým zásobníkom alebo bankou. Variácie teploty vzduchu spôsobujú rozťahovanie alebo zmršťovanie kvapaliny s výsledným vzostupom alebo poklesom kvapaliny v trubici. Vďaka stupnici, ktorú obsahuje, je možné vykonať priame odčítanie stupňov dosiahnutých teplotou vzduchu obklopujúceho prístroj. Na meteorologických hvezdárňach existuje veľká rozmanitosť teplomerov, pričom niektoré z nich - ako maximálne a minimálne teplomery, alebo tie, ktoré tvoria psychrometer (suchý a vlhký teplomer) - sa používajú na špecifické účely. Použitie ortuťového teplomera je obmedzené na oblasti, kde chlad nie je extrémny, keďže táto kvapalina začína zamŕzať pod –38,8 °C a na Zemi sú miesta, kde je vzduch pri nižšej teplote pomerne často. Na vyriešenie tohto problému sa na meteorologických hvezdárňach v najchladnejších oblastiach používajú alkoholové teplomery. Zvyčajne obsahujú etanol (etylalkohol), ktorého bod mrazu je –114 °C. Okrem ortuťových a alkoholových teplomerov sa používajú aj iné, ako bimetalický teplomer, odporový teplomer alebo digitálne, ktoré obsahujú senzory založené na rovnakých princípoch ako niektoré zo spomínaných a ktoré vďaka elektronickému obvodu menia variácie teploty na signál, ktorý je možné zobraziť ako číslice na displeji z tekutých kryštálov.