termika (stúpavý prúd)

Stúpavý vzdušný prúd lokálnej mierky, ku ktorému dochádza nad povrchom, ktorý je teplejší ako jeho okolie. Rôzne typy terénu (piesok, skaly, tráva...) prenášajú rôzne množstvá tepla do vzduchu v kontakte s nimi. V oblastiach terénu, ktoré sa ohrievajú najviac, vzduch získava vyššiu teplotu a stáva sa ľahším (nižšia hustota). Potom podlieha väčšiemu stúpavému hydrostatickému tlaku, čo vyvrcholí tvorbou termík. Ich prítomnosť sa odhaľuje krúživými letmi dravých vtákov, ktorým sa týmto spôsobom darí zostávať hore s takmer žiadnym úsilím. Je to rovnaká technika používaná pilotmi vetroňov s ich plachtármi, alebo pilotmi závesných klzákov a paraglajderov. Ak vzduch stúpajúci v termike dosiahne kondenzačnú hladinu, začína sa tvoriť malý cumulus, ktorého následný vertikálny vývoj bude vo veľkej miere diktovaný stupňom atmosférickej stability/nestability.