oxid uhličitý (CO2)

Jeden zo stopových plynov prítomných v atmosfére, ktorého pôvod je tak prírodný, ako aj v dôsledku spaľovania fosílnych palív bohatých na uhlík - ako ropa, minerálne uhlie alebo zemný plyn -, spaľovania biomasy, ako aj zmien vo využívaní pôdy a určitých priemyselných činností. Je to hlavný skleníkový plyn antropogénneho pôvodu, ktorého atmosférická koncentrácia od polovice minulého storočia veľmi výrazne vzrástla, paralelne s emisiami generovanými našimi činnosťami. Do konca druhej dekády 21. storočia dosahuje 415 častíc na milión objemu (ppm). Je to bezfarebný plyn bez zápachu s mierne kyslou chuťou, ktorý pri vysokých koncentráciách spôsobuje udusenie. Nie je horľavý a je rozpustný vo vode. Jeho atmosférická doba zotrvania sa pohybuje medzi 5 a 200 rokmi. Jedinú hodnotu nemožno stanoviť kvôli zložitosti uhlíkového cyklu s rôznymi rýchlosťami absorbcie plynu spojenými s rôznymi prírodnými odstraňovacími procesmi. Jeho chemický vzorec je CO₂ a je známy aj ako kysličník uhličitý. V štúdiách klimatických zmien sa používa koncept "ekvivalentu oxidu uhličitého", definovaný ako množstvo CO₂, ktoré by bolo potrebné na vyvinutie rovnakého radiačného pôsobenia (otepľovania) produkovaného daným skleníkovým plynom alebo zmesou niekoľkých z týchto plynov.