ľad

Voda v pevnom skupenstve. V prírode existuje desať typov ľadu s rôznymi kryštálovými štruktúrami v závislosti od tlakových a teplotných podmienok. Ľad, ktorý poznáme a ktorý je na Zemi najhojnejší, je Ih, ktorý kryštalizuje v hexagonálnej sústave a je známy ako obyčajný ľad, hoci ho označujeme jednoducho ako ľad. Môže sa tvoriť tak zmrazením kvapalnej vody, ako aj sublimáciou vodnej pary prítomnej v atmosfére. Predstavuje nekonečnú rozmanitosť tvarov a textúr. Čistý ľad - bez uviaznutého vzduchu vo vnútri - je priehľadný. Biela farba, ktorú väčšina foriem ľadu zvyčajne vykazuje, je dôsledkom vzduchu, ktorý obsahujú. Belosť snehu - zloženo zo zhlukov ľadových kryštálov - je spôsobená jeho nadýchanosťou. Ľad môže vykazovať aj intenzívnu modrú farbu, ku ktorej dochádza, keď je obzvlášť kompaktný, avšak so zachyteným vzduchom; táto okolnosť spôsobuje rozptyl svetla dopadajúceho naň podobným spôsobom, ako sa to deje na oblohe (Rayleighov rozptyl). Tento pozoruhodný modrastý odtieň sa pozoruje napríklad v hlbokých trhlinách ľadovcov a v niektorých ľadovcových kryhách. Čistá voda zamŕza pri 0 °C na úrovni mora za normálnych tlakových podmienok (P = 1013 hPa). Hustota výsledného ľadu je 0,9168 g/cm³, čo je hodnota nižšia ako hodnota kvapalnej vody (1 g/cm³). Táto osobitosť je zodpovedná za to, že ľad pláva na vode.