výšková mapa

V meteorologickom jazyku názov daný akejkoľvek mape zobrazujúcej meteorologické informácie v danej atmosférickej hladine nad úrovňou mora. Je tiež bežné odkazovať na ňu ako na mapu vrstevníc (izohyps), keďže tieto izolínie sú na nej zakreslené. Spolu tvoria topografiu danej tlakovej plochy. Každá vrstevnica (izohypsa) je vrstevnicou spomínaného izobarického povrchu. Výškové mapy sa rutinne vyrábajú pre štandardné hladiny 850, 700, 500, 300, 200 a 100 hPa. Striktne vzaté by sa mali označovať ako mapy nadmorskej výšky, keďže nám ukazujú nadmorské výšky (vyjadrené v geopotenciálnych metroch), v ktorých sa tieto tlakové hladiny nachádzajú. Tak na týchto mapách, ako aj na prízemných mapách je synoptická situácia jasne odrazená so všetkými hráčmi meteorologickej scény: anticyklónami, depresiami, výškovými tlakovými nížami, brázdami, hrebeňmi... Výškové mapy vlastne tak nazývané sú to, čo je známe ako "relatívne topografie". Na týchto, berúc ako základnú referenčnú hladinu izobarickú plochu najbližšiu k úrovni mora (zvyčajne 1000 hPa), sa kreslia vrstevnice (izohypsy) zobrazujúce hrúbky dosiahnuté určitými štandardnými tlakovými hladinami. Napríklad na relatívnej topografii 500 hPa variácia týchto hrúbok predstavuje variáciu výšky zažívanú touto štandardnou hladinou vzhľadom na povrch 1000 hPa.