zákal

Litometeor pozostávajúci zo suspenzie nevodných pevných častíc (prach, piesok, popol) v atmosfére v množstve dostatočnom na zakalenie vzduchu a zníženie viditeľnosti. Ak je viditeľnosť na úrovni zemského povrchu znížená a relatívna vlhkosť vzduchu je pod 70 %, ide o calimu (zákal), ale ak je nad 70 %, pozorovaným alebo predpovedaným javom bude bruma (hmla) (podľa technických kritérií AEMET). Calima dáva oblohe zemitú farbu (okrovú, hnedastú, žltkastú, oranžovú, červenkastú), ktorá sa mení v závislosti od povahy terénu, z ktorého častice unikli, a od slnečného svetla. Väčšia alebo menšia nepriehľadnosť, ktorú generuje, závisí od koncentrácie častíc, ako aj od ich hygroskopickej kapacity. Na základe toho posledného sa rozlišuje medzi suchým zákalom a mokrým zákalom. Osobitným prípadom toho druhého je takzvaný soľný zákal, spôsobený prítomnosťou drobných častíc morskej soli, pochádzajúcich z odparovania morskej triešte unikajúcej z morskej hladiny. Termín calima aj jeho varianty calina a calisma majú svoj etymologický pôvod v latinskom slove caligo, čo znamená tma, z ktorého odvodzujú aj caligino, calígine a caliginoso.