chlórfluorované uhľovodíky

Skratka medzinárodne používaná pre chlórfluorované uhľovodíky. Tieto syntetické chemické zlúčeniny priemyselného pôvodu, známe aj ako freóny, sa začali používať v 30. rokoch 20. storočia ako chladivá, pričom sa začlenili do okruhov chladničiek, aby nahradili toxický, korozívny amoniak. Od 60. rokov 20. storočia sa začali masívne používať ako hnacie plyny aerosólov (laky, farby...) a ako rozpúšťadlá v čistiacich prostriedkoch vzhľadom na ich zdanlivý nedostatok toxicity a horľavosti, ako aj ich zdanlivo nízku chemickú reaktivitu. Poplašné zvony zazvonili v polovici 70. rokov 20. storočia, keď chemici F. Sherwood Rowland a Mario Molina objavili, že v dôsledku ich dlhodobého pobytu v atmosfére tieto plyny ničili molekuly stratosférického ozónu, čím prispievali k poklesu koncentrácie tohto plynu nad Antarktídou. Po nadobudnutí účinnosti Montrealského protokolu - 1. januára 1989 - bola ich výroba zakázaná, pričom boli progresívne nahradené inými, neškodnejšími chemickými zlúčeninami.