glória

Atmosférický optický jav pozostávajúci z jednej alebo viacerých sérií irizujúcich kruhov, ktoré pozorovateľ môže vidieť okolo svojho vlastného tieňa, keď sa premieta na mrak zložený výlučne z drobných vodných kvapiek. Príležitostne sa dá pozorovať aj na snehu a rose. Je výsledkom spätného rozptylu dopadajúceho svetla na kvapôčkach, v ktorom sa kombinuje odraz, lom a difrakcia svetla. Uhlový priemer glórie - oveľa menší ako u dúhy - je nepriamo úmerný priemeru kvapôčok. Väčšia alebo menšia rovnomernosť veľkostí kvapôčok určuje, či vidíme jedinú sériu kruhov alebo niekoľko. Interferenčné javy, ku ktorým dochádza pri difrakcii svetla okolo okrajov objektu tvoriaceho tieň, sú zodpovedné za vznik oddelených svetelných pásov. Jednou zo situácií, v ktorých môžeme pozorovať glóriu, je cestovanie lietadlom, keď letí nad morom mrakov. Ak lietadlo vrhá svoj tieň na túto mrakovú vrstvu, budeme mať dobrú šancu vidieť okolo neho glóriu. Jav je známy aj ako kruh, obruč, koróna alebo halo Ulloa, na počesť španielskeho námorníka Antonia de Ulloa (1716-1795), ktorý bol prvý, kto vykonal jeho vedecký opis. Keďže je vystredený na antisolárny bod, nazýva sa rovnako aj antihélium.