skleníkové plyny

Stopové plyny prítomné v atmosfére prírodného alebo antropogénneho pôvodu, ktoré absorbujú a vyžarujú pri určitých vlnových dĺžkach časť žiarenia vyžarovaného zemským povrchom, mrakmi a samotnou atmosférou, čo dáva vznik skleníkovému efektu. Pozoruhodné medzi nimi sú tie, ktoré sú známe ako primárne, čo sú vodná para (H₂ O) - najhojnejšia, ale s veľmi premenlivými podielmi -, oxid uhličitý (CO₂), metán (CH₄), oxid dusný (NO₂) a ozón (O₃). Okrem vyššie uvedených existuje dlhý zoznam plynov produkovaných výlučne ľudskými činnosťami, ako sú hydrofluorované uhľovodíky (HFC), perfluorované uhľovodíky (PFC) a hexafluorid sírový (SF₆). Účinnosť aj hojnosť rôznych skleníkových plynov sa veľmi menia od jedného k druhému. Majú tiež rôzne atmosférické doby zotrvania.