hmla

Hydrometeor pozostávajúci zo suspenzie vodných kvapiek malého priemeru, zvyčajne mikroskopických, ktoré znižujú horizontálnu viditeľnosť na úrovni zemského povrchu pod jeden kilometer. Táto maximálna pozorovacia vzdialenosť tvorí hranicu medzi hmlou (niebla) a neblinou (dymno/hmlisto). Mimo meteorologického kontextu sa termín používa aj na označenie napríklad signálu prijímaného televízorom, keď nie je naladený žiadny kanál, rozostreného videnia spôsobeného prachom, ktorý sa dostal do jedného z našich očí, alebo ako synonymum pre záhadu či neistotu. Vracajúc sa k samotnému meteorologickému javu, hmla je vo väčšine prípadov mrakom rodu Stratus, ktorého základňa sa zhoduje so zemským povrchom, a môže vzniknúť ako nad morom, tak aj nad suchou pevninou. Hmly možno klasifikovať podľa rôznych kritérií. Ak sa berie do úvahy mechanizmus vzniku, možno uvažovať o troch hlavných typoch: 1) advekčná; 2) odparovacia; a 3) radiačná (alebo ozarovaním). V rámci každej z týchto kategórií sú zasa zahrnuté špecifické typy hmiel, ako je podrobne uvedené v nasledujúcich položkách.